Energetická sebestačnosť – základ silného štátu

Často si spomínam na moje vysokoškolské časy a pokec pri káve s jedným známym. Pracoval v atomke a občasné rozhovory s ním boli skvelé. Dnes by som ich nazvala pracovné, vtedy boli pre mňa skôr informatívne, poučné, smerodajné, možno pre moje ďalšie pôsobenie aj rozhodujúce – pre prácu v energetike. Chcela som ho spomenúť v úvode, pretože jeho veta mi teraz veľmi často rezonuje v ušiach:  „Základ silného a suverénneho štátu je byť energeticky a potravinovo sebestačný. Vtedy má štát všetko, vtedy sú ľudia zabezpečení“ ... a tak to bolo... dnes nie je. V tomto blogu nebudem riešiť potravinovú sebestačnosť, i keď by sa dalo veľa napísať, povenujem sa však  energetickej sebestačnosti.

História sa nemá zakrývať, keby nebolo minulosti, nie je súčasnosť a ani budúcnosť, nemáme to kvantum skúseností a informácií v oblasti energetiky. A pritom stále je kam ísť a napredovať. Stále je čo zlepšovať.

Keď sa spomenie slovo energetika, čo si predstavíme ? Ja napríklad tú jadrovú, ale energetika je vlastne zmesou energetických odvetví, patria tam obnoviteľné zdroje energie, využívanie fosilných palív. Ak sa zamyslíme, že súčasťou výroby energie je aj ochrana životného prostredia, resp. by mala byť, využitie fosilných palív, teda najmä uhlia, by bolo vhodné znižovať. Máme tu však stále dosť možností v jadre a veľa výziev v obnoviteľných zdrojoch.

Jadrová energetika má u nás dlhodobú tradíciu a výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach je tak povediac „za facku“. Máme fungujúce elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Obnoviteľné zdroje sú pre nás výzvou súčasnosti aj budúcnosti. Dá sa využiť slnko (najslnečnejšie miesta majú aj okolo 2000-2200 slnečných hodín v roku), sila vody, ktorá je na Slovensku výnimočná, silu vetra nechajme radšej susedom, ak im nevadia dopady na vtáctvo a okolie veterných elektrární.

Sme teda energeticky sebestační ? Navonok to vyzerá, že nie sme. Veď predsa stačí pozrieť na tie účty za elektrickú energiu – toto vidíme ako občania tohto štátu. Domácnosti to možno až tak nepocítili, ale čo podniky, malý podnikatelia ? Čítame články kto, kde koho prepúšťa, lebo energie, aká firma, prevádzka končí, lebo energie...rastú ceny ? Lebo energie..... STOP. Vážne je Slovensko na tom tak zle?  Vážne nedokážeme vyrobiť toľko energie, aby sme boli ako krajina zabezpečený ? Alebo je to účelové? Odpovedzte si sami.....každý pre seba.... a ďalej čo ?

Na motivačných tréningoch, ktoré mám za sebou, sa stále opakuje......najskôr som ja a potom druhý. Nie, nie je to sebecké, ak sa nad tým logicky zamyslíme. Padá lietadlo, je treba nasadiť si dýchaciu masku.....najskôr ja, aby som mohla zachrániť druhých....a takto by to malo byť aj v prípade energie, ktorú vyrobíme na Slovensku. Zabezpečiť plnohodnotne vlastnú krajinu tak, aby fungovali ľudia, priemysel, poľnohospodárstvo a následne ponúknuť na burzu. U nás je to opačne. Vyrobíme, dáme na burzu a kupujeme za x-krát navýšené ceny ? Takto to predsa nemôže fungovať, takto sa dostávame tam, kam nechceme.....

Čo spraviť ? Akým smerom sa uberať ?  K energetickej sebestačnosti a k nadvýrobe pre iné trhy.

Čo to pre nás znamená ? Zdvihnúť zadok a zamerať sa na to, aby sa v prvom rade zabezpečil predaj len elektrickej energie z nadvýroby ! Zistiť možnosť návratu strategických podnikov štátu. A samozrejme rozvoj... nezostať stáť na mieste a ľutovať sa. Máme možnosti v jadre, máme možnosti v obnoviteľných zdrojoch, máme nápady, ktoré treba začať realizovať. Slovensko je krajina, kde sa ľudia nemusia báť byť aktívni. Slovensko je ešte stále krajina, kde funguje aj zdravý rozum.  Len sa poďme do toho pustiť. A spoločne.